Kingova kniha O písaní je nápomocnou a praktickou príručkou o tom, ako sa naučiť lepšie písať, a ako sa stať spisovateľom. Má 276 reálnych strán, a vydalo ju vydavateľstvo Ikar v roku 2018.
Pre tých, čo sa chcú naučiť písať romány, je Stephen King a jeho O písaní, proste povinnosť! Alebo aj MUST HAVE, ak chcete. Veľmi som sa na ňu tešila, už keď som si ju objednávala – no ešte viac potom, keď som ju začala čítať. Tá kniha je totiž SUPER, a veľmi často som sa na tých Kingových ironických poznámkach uškŕňala ako dieťa, čo pomedzi prsty sleduje dospelácky film.
O čom je kniha O písaní?
Kým v prvej polovici knihy S. King opisuje svoj život a huncútstva (od malička až po starobu), tak v druhej polovici nám predstavuje všetko to, čo potrebuje autor pre tvorbu dobrých príbehov.
Všetky tie fakty z jeho života (v 1. polovici knihy) boli pomerne dramatické, a bolo zaujímavé čítať o tom, ako sa King nevzdával, ale veril svojmu talentu ´dobre písať´. Je motivujúce prečítať si, čo všetko musel zvládnuť a vydržať, aby sa stal tým, kým je dnes – svetoznámym a obľúbeným spisovateľom, ´Kráľom hororov´ a zároveň milionárom. 😉
2. polovica knihy bola nielen zábavná, ale aj poučná, pretože Stephen King v nej rozobral mnohé zo svojich vyše 50-tich (a častokrát aj sfilmovaných) románov. Autor svetoznámych hororov tu uviedol rôzne praktické ukážky zo svojich diel, takže čitateľ sa tu dozvie nielen tipy pre svoje vlastné písanie, ale aj tipy na jeho hororové knižky.
Pre koho:
Kniha je vhodná najmä pre fanúšikov hororov, trilerov a sci-fi. Na svoje si prídu aj Kingovi fanúšikovia, začínajúci autori, skúsenejší autori, študenti literatúry… alebo to môže byť darček pre niekoho, kto sa rozhodol písať, a koho tento ne/menovaný ´Kráľ hororov´ zaujíma ako človek.
Hodnotenie:
5/5* Kingovu knihu O písaní hodnotím jednoznačne ako SUPER a MUST HAVE 😀
Obsah:
Stephen King vo svojej knihe ´O písaní´ píše o tom, ako napísal svoje prvé rozprávky už ako celkom malý chlapec. Jeho prvá rozprávka mala 4 strany (bola o bielom zajacovi,- O Trikovi a jeho kamarátoch), a ako prvá ju prečítala práve jeho mama, ktorá ho ku kreatívnemu písaniu vždy motivovala. Spolu s ďalšími troma rozprávkami, mu za každú rozprávku dala po štvrť dolári, a teda dokopy od nej za toto písanie zarobil svoj prvý dolár.
Neskôr napísal svoj prvý detský ´bestseller´ s názvom Z Jamy a kyvadla (podľa sfilmovaného Poeovho hororu Jama a kyvadlo), ktorý predával ako ´nelegálny´ výtlačok vo svojej škole a zarobil zaň ´až´ 9 dolárov.
Potom predal dve svoje poviedky za 65 dolárov dokopy, a neskôr poviedku Nočná zmena (o potkanoch veľkých ako psy), ktorú predal časopisu Cavalier za rovných 200 dolárov.
V lete 1969 sa spoznal so svojou ženou Tabithou, s ktorou pracoval v miestnej knižnici, a ktorá bola podobne nezávislou a feministickou ženou, ako jeho mama. Narodili sa im dve deti, no nemali veľa peňazí nazvyš, a dá sa povedať, že boli skôr chudobní. Jeho žena ho však v písaní tiež podporovala.
Keď napísal poviedku Mŕtvi sa občas vracajú, za ktorú dostal 500 dolárov, mohli si dovoliť kúpiť pre deti dokonca aj drahý ružový sirup.
Počas toho, ako učil angličtinu na strednej škole, napísal horor Carrie (o šikane dievčaťa a o jej pomste a telekinéze). Ako zálohu za ňu dostal 2500 dolárov, no za práva na jej paperbackové vydanie dostal až 200.000 dolárov (a rovnakú čiastku aj jeho literárny agent).
Prvý krát sa vraj opil ako 19-ročný, no keď jeho mama ochorela na rakovinu maternice, začal piť oveľa viac. Jeho kniha Žiarenie je viac-menej o ňom – o alkoholickom spisovateľovi, ktorý je posadnutý svojou tvorbou.
V roku 1985 sa k jeho alkoholu pridali aj drogy. V tej dobe napísal Mizériu (o spisovateľovi, ktorého mučí zdravotná sestra) a román Tommyknockeri (v ktorom hlavná hrdinka objaví v zemi ufo, a mimozemšťania sa jej dostanú do hlavy…)
V druhej polovici knihy písal o tom, čo konkrétne spisovateľ pre svoju prácu/remeslo potrebuje. Spomína tu hlavne: dostatočnú slovnú zásobu, správnu gramatiku, výstižné vyjadrovanie sa (bez zložitých súvetí a kvetnatých výrazov), jednoduché vety (podmet+prísudok), správnu skladbu vety a jej rytmus, + mať svoj vlastný autorský štýl.
Vynechať vraj treba zbytočné príslovky, klišé, zdĺhavé opisy a prirovnania, a všetky nudné časti. To všetko dokopy vraj dáva predpoklady na to, aby vzniklo nádherné a priam až magické dielo. (pretože podľa neho, je takéto dielo naozaj zázrak:))
Str. 8 = Sme spisovatelia a nikdy sa jeden druhého nepýtame, odkiaľ berieme nápady – vieme totiž, že to nevieme.
10 = Spisovatelia – vrátane mojej maličkosti – sami celkom nerozumejú tomu, čo robia.
138 = Ak chcete byť spisovateľom, musíte predovšetkým robiť dve veci: veľa čítať a veľa písať. Tieto dve veci sa obísť nedajú, – pokiaľ viem, žiadna skratka neexistuje.
141 = za rok si vraj vypočuje (prečíta) 6-12 audiokníh.
142 = telka je vraj veľký zlodej času. (A aj videohry, telefón, či okno do ulice)
146 = John Creasey = detektívkar, vraj napísal až päťsto románov. Niektoré svoje detektívky vraj vychrlil za dva dni.
151 = Keď píšete, tvoríte vlastné svety.
162 = Edgar Wallace, bestsellerista, vynašiel ´nástroj´ nazývaný zápletkové koleso E.Wallecea.
164-5 Stephen King tu vymenoval, v ktorých knihách dopredu naplánoval zápletku (asi len Nespavosť a Rose Madderová), a v ktorých nie.
173 = Každý dobrý román by vraj mal mať: rozprávanie-akcia, opis (výzor, šaty, povahu…) a realistický dialóg. Dôležité je vraj nebáť sa, a písať o ľuďoch a udalostiach pravdu + tak, ako nám zobák narástol. 😀
192 = Ak svoju úlohu splníte, vaše postavy ožijú a začnú konať samy za seba. Viem, že to znie trošku mrazivo, ak ste to dosiaľ nezažili, ale keď sa vám to stane, bude to super zábava.
206 = Dobrú literatúru stvoríte tak, že začnete príbehom a potom prejdete k motívu.
Od strany 206 píše King o redigovaní vlastných diel. Spomína tu veci ako: prvá verzia rukopisu, druhá verzia rukopisu (musí byť vraj o 10% skrátená), prví čitatelia, vyhľadanie si správneho vydavateľstva…
236 = Kurzy či semináre tvorivého písania nepotrebujete.
250 = Písanie nie je život, ale občas môže človeku umožniť návrat do života. (v roku 1999 ho zrazila dodávka) Tvorba a dokončovanie knihy (O písaní) mu vraj dávala pocit uspokojenia, radosti a šťastia. „Je to ako vzlietnuť s lietadlom.“
267 = Vtedy som šťastný, lebo pre takéto niečo som prišiel na svet.
Zadná obálka ´O Písaní´:
