Produktívne čítanie, to sú poznámky, zápisky, čiarky a značky. Je to zapisovanie si toho najdôležitejšieho, čo v knihe alebo v časopise objavíte – a to aj priamo do nich. 🙂
Priznávam, že ani ja sama som dosť dlho nevedela, čo to to ´produktívne čítanie´ vlastne znamená. Akonáhle som si ale prečítala článok od Ivana Saba: Prečo píšem do kníh a prečo by ste mali aj vy, bolo mi to už jasné. Pretože to isté som robila aj ja, a ani som si to neuvedomovala. No nebolo to tak odjakživa.
Produktívne čítanie = poznámky, zápisky, čiarky, značky
Tvrdí sa, že to, čo si zapíšete rukou, si zapamätáte viac ako to, čo si napíšete do laptopu alebo do mobilu. Vraj si oveľa lepšie spomeniete na to, ako ste si ten nákupný zoznam písali perom na malý ústrižok, ako všetky tie položky vyťukávané do smartfónu…
Asi na tom niečo bude. Človek zrejme naozaj potrebuje niečo cítiť aj hmatom, ohmatať si to a prejsť po tom prstami, ako sa na to len pozerať spoza obrazovky smartfónu či počítača. Pre človeka ju určite prirodzenejšie vlastniť niečo aj fyzicky, a nielen elektronicky. Držať v ruke reálnu bankomatovú kartu, mi zatiaľ dáva oveľa lepší pocit z jej vlastnenia, ako mať túto bankomatovú kartu uloženú v mobile. Neviem, ako je to u vás, no ja to mám takto.
A s tými knihami je to podobné. Páči sa mi vôňa kníh – milujem ich ovoniavať, hladiť, aj listovať si v nich. Páči sa mi vlastniť ich vo forme reálnych papierových kníh, a to oveľa viac než vo forme elektronických kníh (e-bookov) v čítačkách.
Najskôr nie, no potom áno!
Musím povedať, že písanie do kníh ma vždy veľmi lákalo. Už odmalička. No tak ako mnohí iní ľudia, aj ja som to vtedy považovala za zakázanú vec alebo za tabu, na ktoré sa nesmie ani len pomyslieť. Bála som sa niekomu priznať, že sem-tam tá moja ruka predsa len zoberie pero či ceruzku, a podčiarkne si v POŽIČANEJ (!!!) knihe zopár riadkov. Pri odovzdávaní kníh som potom vždy tŕpla, či si to tie panie z knižnice všimnú alebo nie, a či ma za to ne/pokarhajú – aj spolu s pokutou, ktorú som si za to rozhodne zaslúžila! Pretože tá kniha nebola moja. Viem, TOTO bolo odo mňa dosť drzé. A to bola aj tá nevýhoda požičiavania si kníh z knižnice.
Neskôr, keď som si už knihy kupovala za vlastné, alebo som ich dostávala do daru, zrazu mi už bolo ľúto čarbať do nich, a tak som si z nich väčšinou len vypisovala rôzne poznámky. Na 100 a 1 rôznych papierikov, ktoré sa mi behom času niekam postrácali… Zároveň som vtedy do kníh nepísala aj z obavy, že ma za to budú rodičia kritizovať, a nikdy viac mi už nijakú knihu nedarujú..! A to som predsa nemohla riskovať! 😛
Ešte neskôr som to už ale nevydržala, a moje priateľstvo ku knihám, sa z kamošenia a priateľstva, stalo doslova ´láskou´. Stala som sa ich naozajstným milovníkom a zberateľom, a stávalo sa, že som ich už ani nemala kam dávať… Chcelo to urobiť si v nich nejaký poriadok alebo systém, no nevedela som aký.
A tak mi napadlo, že si do nich začnem písať poznámky, zvýrazňovať dôležité slová a vety, a hneď na prvé stránky si napíšem, či tá kniha za to stála alebo nie. Tie prvé dve veci robím doteraz, no tú poslednú už pomenej. Radšej o tej knihe napíšem rovno recenziu. 😉
Knihy zatiaľ stále milujem, a zrejme to tak aj zostane. Vážim si ich, no našťastie už za tie ´poznámky´ necítim nijaké výčitky, pretože viem, že sa mi zídu, a že majú pre mňa zmysel.
Prečo teda aj ja píšem do knihy?
Pretože je to lepšie a zmysluplnejšie, ako písať si poznámky na papier, ktorý sa mi opäť stratí. Pretože je to tak rýchlejšie, a rýchlejšie viem v knihe nájsť to, čo potrebujem. Ďalej preto, že si tak s knihou vytváram bližší vzťah, a ako keby interagujem s autorom, ktorý tú knihu napísal. Buď s ním súhlasím, alebo mu oponujem… Opoznámkovaná kniha sa mi tak zdá byť ešte vzácnejšou a milšou, ako tá ´nevinná a čistá´, pretože veľmi dobre viem, koľko drahocenného času som pri nej strávila. Pri jej čítaní, aj pri jej poznámkovaní… Takže asi preto, a možno ešte aj pre iné dôvody.
Zabudnite na strach a výčitky svedomia
Našťastie, dnes ma už nikto nekontroluje, a ja si môžem veselo čarbať, čiarkať a zvýrazňovať si každú jednu knihu, ktorú vlastním, a ktorú takto poctím svojou ´milou´ pozornosťou. A našťastie, už viem aj to, že to nie je hriech, a nemusím sa za to cítiť previnilo.
Ako píše Ivan Sabo (v článku hore), týmito svojimi poznámkami a myšlienkami, sa stávame aktívnymi a akčnými čitateľmi, a nielen tými pasívnymi a povrchnými, ktorí tak oveľa skôr zabudnú, čo v knihe čítali.
Takže – ak vás nabudúce v knihe niečo zaujme, alebo sa k niečomu budete chcieť vrátiť, urobte si poznámku na papier, alebo pokojne aj do tej čítanej knihy (AK JE NAOZAJ VAŠA :)). Až tak veľmi jej to neublíži, nebojte sa. Naopak – budete ju mať ešte radšej.
