Markéta Dočekalová: Tvůrčí psaní pro každého 2 (z roku 2009)

Tvurci psani 2 - obe vydania knihy

Info: TOTO prvé vydanie z roku 2009 obsahuje oficiálne 208 strán (190 reálnych strán na čítanie), a vydalo ho vydavateľstvo Grada Publishing, a.s. už v roku 2009. Momentálne je však už asi všade vypredané. Druhé, aktualizované vydanie tejto 2. príručky, obsahuje až o polovicu viac textu (oficiálne takmer 400, reálne však 375 strán na čítanie) a vydalo ho vydavateľstvo Mám Talent v roku 2020.

Na úvod dala autorka knihy, pani Mgr. Markéta Dočekalová tú krásnu a inšpirujúcu vetu, ktorá hovorí:

„Iba dve bytosti majú tú moc určiť, kedy sa čo komu stane, kedy sa kto narodí a kedy kto zomrie – Boh a spisovateľ.“

A to sa mi teda naozaj páčilo! 😉 Americký spisovateľ Raymond Carver k tomu dodal:

„Pokiaľ neexistuje Boh, potom je spisovateľ tou najmocnejšou bytosťou na svete. A s mocou prichádza aj zodpovednosť…“

OBSAH a RECENZIA knihy Tvůrčí psaní pro každého 2:

1.kapitola = ÚVOD

9 – nemá rada delenie literatúry na komerčnú a nekomerčnú, pretože je asi naozaj pravda, že tento titul vymysleli neúspešní autori, ktorým sa diela predávajú zle…

10 – nesľubuje, že sa každý stane spisovateľom, a že každý napíše skvelú novelu

2.kapitola = PRÍPRAVNÉ OBDOBIE

13 = že na ´Prípravné obdobie´(obdobie pred začatím písania diela) je dobré, zriadiť si ´Autorský denník´, do ktorého si budete zapisovať všetky svoje myšlienky, nápady a idey, týkajúce sa vášho nového diela (ale dokonca aj svoje nálady a životné situácie, v ktorých sa pri jeho tvorbe práve nachádzate).

14 = že proces písania je neustály súboj nášho vedomia s podvedomím. (Alebo aj medzi logickou a rozumnou ľavou hemisférou mozgu – a – kreatívnou, spontánnou pravou hemisférou mozgu)

15 = že autorský denník (pri klasickej novele) má približne päť krát väčší rozsah ako novela samotná.

18 = NOSNOSŤ NÁPADU = to je to, aký má autorov nápad potenciál. Vraj keď si autor nazbiera všetky informácie, údaje i zážitky, možno napokon zistí, že jeho materiál nie je dostatočný pre román, ale len pre novelu.

20 = že autorský denník má niekoľko častí:

1 = výskum = zbieranie informácií, poznámky

2 = rozjímanie = nad nosnosťou námetu, nad prvotnou kostrou príbehu

3 = námet = základná OSNOVA príbehu

4 = písanie = samotná tvorba

5 = úpravy = pochybnosti nad tým, či treba niečo opraviť, zmeniť…

21 = O čom príbeh je = mnohí autori to vedia už vopred, kým niektorí zase píšu intuitívne, a vopred to nevedia

TÉMA = je hlavná myšlienka literárneho diela, ALE AJ autorov pohľad na svet (jeho svetonázor) + spôsob, akým príbeh tvorí

25 = že rôzne literárne žánre a kategórie si vyžadujú odlišnú stavbu príbehu = napr. poviedka má stavbu pevne utkanú – kým román ju má najvoľnejšiu

PREMISA = nástroj, ktorý pomáha držať sa zvolenej témy // a zároveň // dôvod, prečo píšete to, čo práve píšete

27 = že dramatický príbeh má vždy len 1 premisu, lebo má len 1 vyvrcholenie!

28 = premisa obsahuje postavu, konflikt a rozuzlenie

= je to aj marketingový nástroj, ktorý pomáha knihu predať (napr. zakázaná láska končí smrťou) a vydavatelia ho chcú poznať!!!

29 = rozoberá 2 skupiny autorov (intuitívni a systematickí)

30 = Log-Line (ako premisa) – sa používa v scenáristike. Každý producent vraj chce, aby ste mu príbeh opísali v jednej vete.

31 = Lokácia//Prostredie (interiér-exteriér) je dôležitý aj v knihe, no ešte viac vraj vo filme, pretože film je obrazové umenie, a navodzuje atmosfér

3.kapitola = Čo, pre koho a ako rozprávať

36 = cieľová skupina a jej bonita = tá, ktorá bude mať záujem o naše dielo

37 = podľa cieľovej skupiny si vytipujeme vydavateľstvo

38 = žáner a forma = Podľa toho, aké knihy čítame a máme radi, by sme si mali zvoliť aj písanie svojho diela (detektívky alebo denníkový román?!) – A nie podľa toho, čo je práve v móde, alebo čo sa práve najlepšie predáva

41 = treba si ujasniť aj formu svojho diela: poviedka má do 60 strán, novela 60-320, román okolo 320 (ide však aj o iný počet postáv + konfliktov, scén…)

44 = spôsoby a druhy ROZPRÁVANIA

46 = kde sa rozprávač nachádza (locus of narrative) = v príbehu alebo mimo príbehu?

1. Objektívny uhol pohľadu (obj. autorská perspektíva) = rozprávač je akoby reportérom, ktorý nevie, čo postava cíti či plánuje (pri detektívkach, hororoch)

2. Modifikovaný objektívny uhol pohľadu (m.o.a.p.) = podobné, ale rozprávač už tipuje, čo by si postava mohla myslieť…

3. Subjektívne rozprávanie v 1. osobe jedn. čísla (perspektíva jednej z postáv). Je to najjednoduchšie pre začínajúcich spisovateľov (a NAJautentickejšie).

4. Vševediaci rozprávač = autor stojí nad príbehom a nad všetkými svojimi postavami. Má nadhľad a dostáva sa do vnútra všetkých postáv. Tento spôsob bol obľúbený vo viktoriánskej dobe = každú chvíľu rozpráva(la) iná postava.

5. Limitovaný (obmedzený) vševediaci rozprávač = autor vidí len do niektorých postáv, a opisuje ich (ako v 4.) v 3.osobe jedn. čísla.

55 = KOMPOZÍCIA = zámerné usporiadanie zložiek diela do jedného celku. Poznáme chronologickú (NAJjednoduchšia – používa minulý čas), retrospektívnu (rozprávame príbeh od konca – tiež v minulom čase), rámcovú, reťazovú a paralelnú (dnes veľmi obľúbená = niekoľko príbehov beží vedľa seba a vzájomne sa prelínajú)

57 = Filmové rozprávanie = líši sa od literárneho najmä tým, že jeho vyjadrovacím prostriedkom je obraz, a nie slovo.

Paradox filmového času = čo v reálnom čase trvá dlho, to vo filmovom čase trvá len veľmi krátko, a naopak.

60 = Jednostránková SYNOPSIA = slúži na otestovanie kvality príbehu. Aj v Hollywoode túto (na 1 str. napísanú) synopsiu vyžadujú producenti i režiséri.

4.Kapitola = Filozofia deja

65 = Dobrý a ZAUJÍMAVÝ DEJ je nutný pre poviedku, novelu, román i scenár!

66 = PRÍBEH = americká teória pozná riadený postavami // riadený zápletkami

Postava však nie je zárukou, že vznikne dobrý príbeh. Musí to byť vraj vzájomne vyvážené. Obe veci sú vraj rovnako nutné!

68 = KONFLIKT (komplikácia) = chcenie + prekážka

Konflikt + akcia + rozuzlenie + (= zápletka) = príbeh

Konflikt je základnou DEJotvornou zložkou príbehu. (človek bojuje so sebou samým, proti druhým ľuďom, alebo proti prírode)

71 = STAVBA PRÍBEHU = má rada americkú Koncepciu 3 zákl. dejstiev:

(ako v slohovej práci v škole: „úvod, jadro, záver“:))

  1. dejstvo = Situácia (Úvod) = musí zaujať! (byť dramatická)
  2. dejstvo = Komplikácia (*konflikt) = zaujímavá, originálna
  3. dejstvo = Rozuzlenie (koniec) = prekvapivé!

Toto platí u knihy aj u scenára (Jednotlivé obrazy v scenári môžu obsahovať tzv. GAGY = filmová podoba anekdoty = a tiež v 3 dejstvách!)

76 = Extrémy a kontrasty v príbehu pomáhajú zvýšiť jeho atraktivitu.

78 = Diamantové pravidlo FIKCIE = Lit. či filmový príbeh je len ilúziou reality (napr. autista „Rain Man“ s D. Hoffmanom nebol klasický a., ale extrémny)

81 = scéna/obraz (a odstavec) je  zákl. staveb. kameňom scenára (aj novely)

Mnohí autori vraj ´vidia´ to, čo píšu, najprv v akýchsi obrazoch vl. fantázie.

82 = Základné pravidlo novely a fil. scenára znie: „Nepopisujte, ukazujte!“

87 = prvoplánovosť (čo nám napadne ako prvé) vs. prekvapovanie (buď 3 zásadné prekvapenia, alebo je celá kniha prekvapivá = ALE uveriteľná!!!)

Písanie nie je nič iného ako virtuálny svet, do ktorého čitateľ/divák vstupuje, aby prežil niečo, čo ešte neprežil. (z neobyčajného uhlu pohľadu)

5.kapitola = Ako naozaj začať

1. dejstvo = SITUÁCIA = pozornosť ľudí musíme udržať 4 zákl. prvkami:

* Postava = nemusí sa tu zjaviť práve hlavná postava, ale nejaká individualita, a musí sa prejaviť a zaujať ľudí! (už v 1.scéne, alebo niekde v 1.dejstve)

* Konflikt = v románe je ich viac ako v novele, a môže na scénu prísť pozvoľna a neskôr (až na neskoršej strane). Ale aj tak radšej skôr ako neskôr! (akčnosť)

* Presnosť = dostatok detailov a správne zvolené d. (pre uveriteľnosť)

* Vierohodnosť – napísaného textu, použitých detailov, + uveriteľnosť textu

+ či naozaj perfektne ovládate gramatiku a jazyk

109 = Prvá SCÉNA DIELA

V literatúre rozlišujeme scény dramatické (tie posúvajú dej dopredu),

a scény vysvetľujúce (informujú, rekapitulujú, zhrňujú dej…)

+ vo filme ešte aj scény atmosféro-tvorné.

Prvá scéna by mala byť dramatická (niečo sa mení/vyvíja), alebo atmosféro-tvorná (v thrilleroch a hororoch) ale nie vysvetľujúca (lebo je nudná)!

´Silová pozícia´= tá časť textu, ktorá má na čitateľa veľmi silný vplyv (posledná veta prvej scény, posledná veta kapitoly…)

´Prológ´= samostatná kapitola, ktorá sa venuje otvoreniu (napr. románu). Použijeme ho, ak potrebujeme objasniť nejaké dôl. informácie (z inej doby…)

112 = Prvé DEJSTVO VO FILME

Ak film nezaujme od samého začiatku, tak ho divák prepne. Divák je netrpezlivý, a musí ho to zaujať už od prvej scény (expozície).

Scenár celovečerného filmu = má zvyčajne 100-110 strán = 100-110 minút!!!

Prvé dejstvo by malo končiť na max. 17 strane (v 17.-ej minúte) a navnadiť.

6.kapitola = 2. dejstvo

Pre diváka/čitateľa je NAJdôležitejšie ich putovanie po ceste (k cieľu), a nie až tak cieľ ich cesty. TU vznikajú a gradujú konflikty, rozvíjajú sa charaktery a vzťahy… prichádza sa ku križovatkám (v románe), a dá sa aj vrátiť v priestore či čase…

TU hlavná postava putuje po pomyselnej ceste ku svojmu cieľu, a prežíva rôzne zážitky, – až kým nedosiahne ten NAJsilnejší zážitok = vyvrcholenie = ním sa začína tretie dejstvo (rozuzlenie).

116 = treba si ujasniť rozprávača, čí príbeh vlastne rozprávame, a ktoré scény použijeme, a ktoré nie (*pomôže urobiť si stručnú dejovú osnovu v bodoch).

119 = treba sa zamerať najmä na hlavnú dejovú linku s hl. postavou.

Mali by ste písať to, čo cítite, že chcete písať. Pri konečnom prepisovaní a úpravách textu potom naopak zapojíte viacej rozumu a chladnú logiku.

120 = TEXT tvorí: popis, úvahy, dialógy, scény a flashback (spomienka/pohľad späť/návrat do min.), ktorý spomaľuje tempo

121 = vyvrcholenie = klimax = ním končí 2.dejstvo a začína 3.dejstvo (rozuzlenie)

Klimax je teda veľká scéna, veľký tresk – a dosahuje sa kvalitnou prípravou, predohrou (všetky konflikty budú postupne gradovať). Čitateľ ho očakáva.

123 = ŠTRUKTÚRA ROMÁNU = pre zač. autora býva román veľkým sústom.

1.priama chronologická š. = NAJjednoduchšia, aj s jednoduchými flashbackmi

2.pravidelné striedanie autorskej perspektívy (striedanie rozprávačov)

3.chronologická š. s mnohými autorskými perspektívami

4.štruktúra paralelných scén = pravidelné striedanie dvoch súbežných dejov

125-137 = ukážky a rozbory poviedok

138 = 2.dejstvo vo filme = film sa vyjadruje obrazom, a tak je pre scenáristu náročné, vybrať ten NAJ obraz, ktorý by bol výrazný a presný (ako 1 veta)

Nutné scény = nudné scény ako napr. „Hovoriace hlavy“ (dialógy), treba čo najviac zamaskovať nejakou zaujímavou akciou

Každá postava je individualita – predstavte ju radšej v akcii než v dialógu.

Tvůrčí psaní pro každého 2 (z roku 2009) – predná obálka

7.kapitola = POSTAVY

139 = Homo fictus – fiktívna postava – je iná ako skutočná Homo sapiens.

V diele je vo všetkom extrémnejšia, než býva bežný človek. To preto, lebo nepíšeme dokument, ale dramatické dielo.

140 = ako správne vybudovať postavy = napr. Dr. House – arogantný, geniálny doktor – má viac dimenzií – ale je zaujímavý.

Treba byť dobrým psychológom, aby sme vybudovali viacrozmernú postavu.

Je zlé, ak postava mlčí a nevyjadruje žiadne svoje emócie, ani konflikty.

142 = fiktívne BIOGRAFIE – profesor v USA sa jej pýtal: „Čo má tvoj hlavný hrdina v tejto chvíli vo vrecku?“ = autor svoje postavy musí poznať dokonale!!!

Fiktívny životopis románovej postavy môže mať i niekoľko strán. -čo ne/má rád

143 – cvičenie: 1.rozprávajte sa s vašou postavou ako jej psychoterapeut

2.rozprávajte sa s ňou ako jej autor/stvoriteľ 😛 Nech povie, čo sa jej nepáči. 😀

144 = Motivácia a vývoj postavy = idú ruka v ruke s jej charakterom

(Santiago je vytrvalý rybár, a Dr. Galén v ´Bílej nemoci´ od K. Čapka, sa radšej nechá udupať, ako by mal liek vydať tým, ktorí chcú bojovať, a nechcú mier).

Čitateľ/divák musí chápať, prečo sa postava vyvíja a mení (čo je príčinou).

145 = STEREOTYPné postavy = je to určité zaužívané klišé (napr. prostitútka s dobrým srdcom), ktoré sa pomerne často opakuje.

Netreba si to však mýliť s TYPom POSTAVY = typizovaná literárna postava (napr. typ ako Dr. House), ktorá má určité zreteľné znaky a zákl. charakteristiku. Vyberá sa určitý „typ herca“, aby sedel k postave, ktorá je v scenári.

148 = ARCHETYPY = archetypálne postavy a situácie = určitý zjednodušený vzorec reality, ktorý sa nemení (vo svojej podstate) ale max. len v stvárnení.

149 = kapacita postavy = my, Homo sapiens, nežijeme vždy na plný ´výkon´.

Homo fictus však všetko, čo robia, musia robiť na maximum svojej kapacity.

(McMurphy v „Prelete nad kukučím hniezdom“ stále zostáva rebelom a nepoddáva sa režimu v psychiatrickej liečebni)

Porušuje sa to len výnimočne – napr. tým, že postava zošalie, a tak koná inak.

8.kapitola = DIALÓGY

151 = dialóg, rovnako ako príbeh, je len perfektnou ilúziou reality. Je nositeľom dejového napätia, a tak musí byť hutný a zaujímavý/akčný.

Literárny dialóg je vždy bohatší a rozsiahlejší ako dialóg filmový.

Ani nudná postava nemôže byť v lit. dialógu nudná, ale p/opíšeme to inak.

Musíme vytvoriť dojem autentického a realistického dialógu, a tak použijeme len 1-2 odborné slová (fraktúra), málo z nárečia, dialektu, slangu, cudz. jazyka.

155 = v literatúre existuje REČ: priama, nepriama, polopriama, vnút. monológ.

157 = súčasným trendom je vraj uprednostňovanie ´čistého textu´, bez „povedal/a“ na konci vety… alebo bez neustáleho vymýšľania nových výrazov.

Filmový DIALÓG – vyjadrujeme sa ním len vtedy, keď sa už nedá v. obrazom.

  • Vyjadrujeme ním vzťahy medzi postavami
  • Posúva dej dopredu
  • Charakterizuje postavy

Najlepšími radcami sú herci, ktorí vedia, či je to vôbec možné zahrať. Dialóg by mal byť nositeľom konfliktu/napätia. Každá postava hovorí inak, a každú hovoriacu postavu treba aj pomenovať.

Rozlišujeme 2 formy scenárov: európsku a zámorskú (americkú).

9.kapitola = Pohrajte sa s koncom = 3. dejstvo

161 = KLIMAXom (katastrofa, emoc. vyvrcholenie) – začína posledné 3.dejstvo

Klimax vždy prináša nejakú zmenu, zlo sa tu púšťa do posledného boja…

Ak bolo dramatické 2.dejstvo, o to viac musí byť dramatický klimax (3.dejstvo).

Klimax musí vzbudiť silné emócie, uspokojiť čitateľa a dať mu to, čo autor sľúbil. Dobrý záver je závislý na hl. postave a na jej charaktere.

163 = ROZUZLENIE = u poviedky môže aj chýbať, a všetko končí klimaxom.

Dobré rozuzlenie by malo byť uzatvorené, stručné a dramatické. Nie je treba únavné dialógy ani dlhé popisy.

Na konci treba dať nejaký koniec (dobrý/zlý) a nenechať to bez konca. Otvorený koniec nemajú ľudia radi! Treba im dať uspokojenie, satisfakciu.

164 = 3.dejstvo krátkej poviedky = čím je poviedka kratšia, tým je kratší a dôležitejší aj jej záver.

Americká prax rozlišuje: „Poviedky s dejom“ a Poviedky bez silného deja (s myšlienkami/symbolmi/atmosférou).

Kvalitný koniec robí poviedku nezabudnuteľnou, a po tom každý autor túži.

166 = Knihy na pokračovanie = existujú 3 druhy:

1.Jedna a tá istá postava prežíva vždy nové zápletky a nemení sa (Denník BJ)

2.Rôzne hlavné postavy prežívajú niečo v 1 prostredí (Isaac Asimov: Nadácia)

3.Tá istá postava prežíva rôzne okolnosti a zápletky, a aj sama sa mení (VĚK)

167 = 3.dejstvo u TV seriálov = vždy si treba nechať otvorené dvierka (konce) pre výrobu ďalších seriálov.

Z ekonomických dôvodov chcú televízie vyrábať hlavne „nekonečné“ seriály. ako napr. „Ulica“, a vtedy sú autori v nevýhode, lebo nepracujú s uzavretým k.

168 = 3.dejstvo vo filme = Oni, Češi, vraj majú radi tragické konce, kým Američania majú „šťastné konce“. Otvorené konce radšej NIE!

Naším cieľom by malo byť, aby divák náš film odporučil, a aby nebol označený za ´prepadák´.

169-176 = Zaujímavé ukážky na čítanie

10.kapitola = Záverečné práce na rukopise

177 = že zatiaľ sme vytvorili len 1.verziu diela, a budeme ju prepisovať. Vraj neexistujú geniálni autori, ktorí píšu bez škrtania a prepisovania.

Autorka vraj stála pri zrode nekonečného TV seriálu „Ulice“, a vraj každý diel mal veľa ďalších možných verzií (scenárov).

Scenáre, novely i romány totiž zrejú ako víno…

Keď bola v USA, zistila, že dokonca aj Titanik mal rôzne verzie konca.

178 = po 1.verzii odporúča odložiť rukopis na 1-2 týždne, a potom si ho prečítať ako čitateľ + do notesu si zapisovať všetky poznámky o úpravách.

Rukopis aj notes vraj treba opäť odložiť na 1 týždeň, a potom si ho prečítať ako editor. ((Zakaždým to vraj treba robiť v novej verzii súboru, aby sa k nim potom dalo vrátiť.))

Po úpravách vraj opäť treba nechať rukopis na 1-2 týždne odležať, a potom sa pustiť do kontroly gramatiky, štylistiky a syntaxu (stavba viet) ako korektor.

179 = Autori sa domnievajú, že vydavateľ je niečo ako zlatokop, a bude hľadať v rukopisoch druhého Michala Viewegha. Nebude.

V USA vraj okamžite odpadne 25% rukopisov, ak nemajú dobrú formálnu stránku. Čistka pokračuje ďalej, až zostane len 10-15% rukopisov, ktoré sa naozaj prečítajú, – a už to je vraj pre začínajúceho amer. autora veľký úspech.

180 = čas každého človeka je veľmi cenná komodita, a nie je možné ním plytvať. Ak teda rukopis nezaujme ani obsahom, už od 1.strany, tak neuspeje.

Po tomto prvom kolečku úprav, treba vraj rukopis odložiť na 3 mesiace, a celé kolo (troch úprav) si zopakovať znovu.

CELKOVO by sme vraj svoj rukopis mali prečítať po sebe 6x, a trvalo by nám to 4-5 mesiacov, čo vraj nie je dlhá doba. (??!!)

Rozhodne sa vraj netreba hanbiť, ak záverečné práce na rukopise trvajú dlho, niekedy aj omnoho dlhšie, ako trvalo samotné napísanie prvej verzie.

Tvůrčí psaní pro každého 2 (z roku 2009) – zadná obálka

181 = 33 rád pre pohodové písanie = SUPER kapitola

Povedala by som, že každá z rád, je aj po 12 rokoch stále aktuálna a nápomocná, a stojí za to si ich prečítať. Mňa však najviac zaujali práve tieto:

  • Nájsť si podobne zameraných ľudí, blogovú platformu na písanie, kurzy kreatívneho písania, kurzy na prácu s PC, kurzy gramatiky…
  • Všetko si zaznamenávať = mať notes a pero v k. taške, aj na noč. stolíku.
  • Porozumieť sám sebe a svojimi náladám (kedy sa nám píše najlepšie) a nájsť si svoj vlastný štýl. (musí nás to baviť!)
  • Vymedziť si na písanie pravidelný čas (aby vás nikto nerušil) a napísať každý deň 5-15 strán.
  • Vytvoriť si čo najväčšiu pohodu = *svoj vlastný rituál (hudbu, sviečky, špeciálne tričko, spisovateľské ponožky, čaj…)
  • Dať si max. 1 pohár vína na zdravie, ale inak nič viac, žiadne drogy!!! 😀

185 = Cvičenia na povzbudenie fantázie (= rôzne hranie sa so slovíčkami)

188 = Ponúkanie a predaj diela = SUPER kapitola

Hlavnou motiváciou väčšiny autorov nie sú peniaze, ale vidieť vlastné dielo na pultoch kníhkupectiev alebo na plátne v kine, či na obrazovke televízie.

Písaním kníh sa v ČR uživí približne 5-6 autorov.

Prvotiny sa vydávajú v počte 1000-1500, max. 2000 kusov

Nad 3000 kusov = je už úspešný titul

Nad 5000 kusov = už bestseller

Autor väčšinou dostane dohodnutý „paušál“ za rukopis, a k tomu často ešte nejakú províziu z predaja každej knihy: začiatočník 4-5%, (v roku 2020 je to už 6-8%), známy okolo 12% z *MOC bez DPH.  //*p. Dočekalová tým myslí „Predajná cena vydavateľa“//

189 = Ako ponúkať rukopis knihy

V USA o tom existujú presné postupy, a autori sa o tom učia, lebo nie je u nich dovolené posielať rukopisy do vydavateľstva bez predchádzajúcej dohody.

Keď si zvolíme vhodné vydavateľstvo, napíšeme si krátku charakteristiku svojho diela – „anotáciu“ + sprievodný dopis (s ďalšími info a otázkami, či im to môžeme poslať a ako dlho máme čakať na ich odpoveď).

Potom svoje dielo upravíme do ´nimi´ želaného formátu, pošleme, a ak sa nám dlho neozývajú, skúsime im zavolať alebo sa spýtať osobne…

191 = Ako ponúkať filmový alebo televízny scenár

Vraj v ČR na to (zatiaľ, v tom roku 2009) neexistuje žiaden sofistikovaný systém. Autori oslovujú českých režisérov, a tí im dávajú kontakty na iných režisérov…

Že časom sa snáď budú scenáre ponúkať PRODUCENTskej firme, a tá už sama bude oslovovať režisérov.

Vraj scenáristika je pomerne veľká drina, a treba jej obetovať veľa času.

193 = Kľúč ku cvičeniam

Tvůrčí psaní pro každého 2 (z roku 2009) zadná obálka orezaná

ZHRNUTIE:

Kniha Tvůrčí psaní pro každého 2 (z roku 2009) je nápomocnou a prehľadnou učebnicou tvorivého písania. Celkovo je napísaná veľmi dobre a človeku, ktorý chce začať písať, dokáže ozrejmiť mnohé veci. No niektoré veci sú tam už neaktuálne, a práve preto je dobré siahnuť po novšom vydaní z roku 2020. Všetky doplňujúce poznámky a obsah z novšieho vydania, som taktiež vypísala, a nájdete ich v mojom článku na https://www.anagramy.sk/marketa-docekalova-tvurci-psani-pro-kazdeho-2-z-roku-2020/

PRE KOHO:

Kniha Tvůrčí psaní pro každého 2 je vhodná pre všetkých, ktorí majú ambície písať, pre začínajúcich autorov, pre autorov, pre študentov literatúry, pre študentov žurnalistiky a pre študentov filmovej tvorby.

PLUSY:

+ zaujímavý a nápomocný obsah, ktorý inde nenájdete

+ podrobné vysvetlenie všetkých pojmov

+ skvelý štýl písania (lebo autorka je nielen lektorkou tvorivého písania, ale aj spisovateľkou beletrie)

+ skvelé rady, ktoré vám pomôžu pri písaní

+ pár cvičení, ktoré vám pomôžu sa rozpísať

MÍNUSY:

– kvôli podrobnému vysvetľovaniu a rozoberaniu pojmov je obsah miestami nezaujímavý

– čeština

– zopár pravopisných chýb

túto knihu z 2009 už asi nezoženiete, preto skúste aktualizovanú verziu, z roku 2020

HODNOTENIE:

4*/5 SUPER!

P.S.: U nás sa (ako som sa nedávno dozvedela), používa asi trošku iné rozdelenie rozprávačských štýlov. SUPER o tom napísala napr. Monika Zbínová vo svojom článku ttps://www.publico.sk/navody/najcastejsie-chyby-v-literarnych-textoch-ako-sa-im-vyhnut/

Poznáme tri základné typy rozprávača, a to autorskýpersonálny a priamy, s ktorými sú spojené dve základné formy rozprávania – tzv. er-forma (on-rozprávanie – písané v 3. osobe) a ich-forma (ja-rozprávanie – písané v 1. osobe).

 

https://www.trend.sk/blogy/8-tipov-ako-konecne-dokoncit-zacaty-rukopis

One Comment on “Markéta Dočekalová: Tvůrčí psaní pro každého 2 (z roku 2009)”

Comments are closed.