Markéta Dočekalová: Tvůrčí psaní pro každého 2 (z roku 2009)

POZOR!!! TOTO prvé vydanie z roku 2009 obsahuje oficiálne 208 strán (190 reálnych strán na čítanie), a vydalo ho vydavateľstvo Grada Publishing, a.s. už v roku 2009. Momentálne je však už asi všade vypredané. Druhé, aktualizované vydanie tejto 2. príručky, obsahuje až o polovicu viac textu (oficiálne takmer 400, reálne však 375 strán na čítanie) a vydalo ho vydavateľstvo Mám Talent v roku 2020.

Na úvod dala autorka knihy, pani Mgr. Markéta Dočekalová tú krásnu a inšpirujúcu vetu, ktorá hovorí:

„Iba dve bytosti majú tú moc určiť, kedy sa čo komu stane, kedy sa kto narodí a kedy kto zomrie – Boh a spisovateľ.“

A to sa mi teda naozaj páčilo! 😉 Americký spisovateľ Raymond Carver k tomu dodal:

„Pokiaľ neexistuje Boh, potom je spisovateľ tou najmocnejšou bytosťou na svete. A s mocou prichádza aj zodpovednosť…“

OBSAH a RECENZIA knihy Tvůrčí psaní pro každého 2:

1.kapitola = ÚVOD

9 – nemá rada delenie literatúry na komerčnú a nekomerčnú, pretože je asi naozaj pravda, že tento titul vymysleli neúspešní autori, ktorým sa diela predávajú zle…

10 – nesľubuje, že sa každý stane spisovateľom, a že každý napíše skvelú novelu

2.kapitola = PRÍPRAVNÉ OBDOBIE

13 = že na ´Prípravné obdobie´(obdobie pred začatím písania diela) je dobré, zriadiť si ´Autorský denník´, do ktorého si budete zapisovať všetky svoje myšlienky, nápady a idey, týkajúce sa vášho nového diela (ale dokonca aj svoje nálady a životné situácie, v ktorých sa pri jeho tvorbe práve nachádzate).

14 = že proces písania je neustály súboj nášho vedomia s podvedomím. (Alebo aj medzi logickou a rozumnou ľavou hemisférou mozgu – a – kreatívnou, spontánnou pravou hemisférou mozgu)

15 = že autorský denník (pri klasickej novele) má približne päť krát väčší rozsah ako novela samotná.

18 = NOSNOSŤ NÁPADU = to je to, aký má autorov nápad potenciál. Vraj keď si autor nazbiera všetky informácie, údaje i zážitky, možno napokon zistí, že jeho materiál nie je dostatočný pre román, ale len pre novelu.

20 = že autorský denník má niekoľko častí:

1 = výskum = zbieranie informácií, poznámky

2 = rozjímanie = nad nosnosťou námetu, nad prvotnou kostrou príbehu

3 = námet = základná OSNOVA príbehu

4 = písanie = samotná tvorba

5 = úpravy = pochybnosti nad tým, či treba niečo opraviť, zmeniť…

21 = O čom príbeh je = mnohí autori to vedia už vopred, kým niektorí zase píšu intuitívne, a vopred to nevedia

TÉMA = je hlavná myšlienka literárneho diela, ALE AJ autorov pohľad na svet (jeho svetonázor) + spôsob, akým príbeh tvorí

25 = že rôzne literárne žánre a kategórie si vyžadujú odlišnú stavbu príbehu = napr. poviedka má stavbu pevne utkanú – kým román ju má najvoľnejšiu

PREMISA = nástroj, ktorý pomáha držať sa zvolenej témy // a zároveň // dôvod, prečo píšete to, čo práve píšete

27 = že dramatický príbeh má vždy len 1 premisu, lebo má len 1 vyvrcholenie!

28 = premisa obsahuje postavu, konflikt a rozuzlenie

= je to aj marketingový nástroj, ktorý pomáha knihu predať (napr. zakázaná láska končí smrťou) a vydavatelia ho chcú poznať!!!

29 = rozoberá 2 skupiny autorov (intuitívni a systematickí)

30 = Log-Line (ako premisa) – sa používa v scenáristike. Každý producent vraj chce, aby ste mu príbeh opísali v jednej vete.

31 = Lokácia//Prostredie (interiér-exteriér) je dôležitý aj v knihe, no ešte viac vraj vo filme, pretože film je obrazové umenie, a navodzuje atmosfér

3.kapitola = Čo, pre koho a ako rozprávať

36 = cieľová skupina a jej bonita = tá, ktorá bude mať záujem o naše dielo

37 = podľa cieľovej skupiny si vytipujeme vydavateľstvo

38 = žáner a forma = Podľa toho, aké knihy čítame a máme radi, by sme si mali zvoliť aj písanie svojho diela (detektívky alebo denníkový román?!) – A nie podľa toho, čo je práve v móde, alebo čo sa práve najlepšie predáva

41 = treba si ujasniť aj formu svojho diela: poviedka má do 60 strán, novela 60-320, román okolo 320 (ide však aj o iný počet postáv + konfliktov, scén…)

44 = spôsoby a druhy ROZPRÁVANIA

46 = kde sa rozprávač nachádza (locus of narrative) = v príbehu alebo mimo príbehu?

1. Objektívny uhol pohľadu (obj. autorská perspektíva) = rozprávač je akoby reportérom, ktorý nevie, čo postava cíti či plánuje (pri detektívkach, hororoch)

2. Modifikovaný objektívny uhol pohľadu (m.o.a.p.) = podobné, ale rozprávač už tipuje, čo by si postava mohla myslieť…

3. Subjektívne rozprávanie v 1. osobe jedn. čísla (perspektíva jednej z postáv). Je to najjednoduchšie pre začínajúcich spisovateľov (a NAJautentickejšie).

4. Vševediaci rozprávač = autor stojí nad príbehom a nad všetkými svojimi postavami. Má nadhľad a dostáva sa do vnútra všetkých postáv. Tento spôsob bol obľúbený vo viktoriánskej dobe = každú chvíľu rozpráva(la) iná postava.

5. Limitovaný (obmedzený) vševediaci rozprávač = autor vidí len do niektorých postáv, a opisuje ich (ako v 4.) v 3.osobe jedn. čísla.

55 = KOMPOZÍCIA = zámerné usporiadanie zložiek diela do jedného celku. Poznáme chronologickú (NAJjednoduchšia – používa minulý čas), retrospektívnu (rozprávame príbeh od konca – tiež v minulom čase), rámcovú, reťazovú a paralelnú (dnes veľmi obľúbená = niekoľko príbehov beží vedľa seba a vzájomne sa prelínajú)

57 = Filmové rozprávanie = líši sa od literárneho najmä tým, že jeho vyjadrovacím prostriedkom je obraz, a nie slovo.

Paradox filmového času = čo v reálnom čase trvá dlho, to vo filmovom čase trvá len veľmi krátko, a naopak.

60 = Jednostránková SYNOPSIA = slúži na otestovanie kvality príbehu. Aj v Hollywoode túto (na 1 str. napísanú) synopsiu vyžadujú producenti i režiséri.

4.Kapitola = Filozofia deja

65 = Dobrý a ZAUJÍMAVÝ DEJ je nutný pre poviedku, novelu, román i scenár!

66 = PRÍBEH = americká teória pozná riadený postavami // riadený zápletkami

Postava však nie je zárukou, že vznikne dobrý príbeh. Musí to byť vraj vzájomne vyvážené. Obe veci sú vraj rovnako nutné!

68 = KONFLIKT (komplikácia) = chcenie + prekážka

Konflikt + akcia + rozuzlenie + (= zápletka) = príbeh

Konflikt je základnou DEJotvornou zložkou príbehu. (človek bojuje so sebou samým, proti druhým ľuďom, alebo proti prírode)

71 = STAVBA PRÍBEHU = má rada americkú Koncepciu 3 zákl. dejstiev:

(ako v slohovej práci v škole: „úvod, jadro, záver“:))

  1. dejstvo = Situácia (Úvod) = musí zaujať! (byť dramatická)
    1. dejstvo = Komplikácia (*konflikt) = zaujímavá, originálna
    1. dejstvo = Rozuzlenie (koniec) = prekvapivé!

Toto platí u knihy aj u scenára (Jednotlivé obrazy v scenári môžu obsahovať tzv. GAGY = filmová podoba anekdoty = a tiež v 3 dejstvách!)

76 = Extrémy a kontrasty v príbehu pomáhajú zvýšiť jeho atraktivitu.

78 = Diamantové pravidlo FIKCIE = Lit. či filmový príbeh je len ilúziou reality (napr. autista „Rain Man“ s D. Hoffmanom nebol klasický a., ale extrémny)

81 = scéna/obraz (a odstavec) je  zákl. staveb. kameňom scenára (aj novely)

Mnohí autori vraj ´vidia´ to, čo píšu, najprv v akýchsi obrazoch vl. fantázie.

82 = Základné pravidlo novely a fil. scenára znie: „Nepopisujte, ukazujte!“

87 = prvoplánovosť (čo nám napadne ako prvé) vs. prekvapovanie (buď 3 zásadné prekvapenia, alebo je celá kniha prekvapivá = ALE uveriteľná!!!)

Písanie nie je nič iného ako virtuálny svet, do ktorého čitateľ/divák vstupuje, aby prežil niečo, čo ešte neprežil. (z neobyčajného uhlu pohľadu)

5.kapitola = Ako naozaj začať

1. dejstvo = SITUÁCIA = pozornosť ľudí musíme udržať 4 zákl. prvkami:

* Postava = nemusí sa tu zjaviť práve hlavná postava, ale nejaká individualita, a musí sa prejaviť a zaujať ľudí! (už v 1.scéne, alebo niekde v 1.dejstve)

* Konflikt = v románe je ich viac ako v novele, a môže na scénu prísť pozvoľna a neskôr (až na neskoršej strane). Ale aj tak radšej skôr ako neskôr! (akčnosť)

* Presnosť = dostatok detailov a správne zvolené d. (pre uveriteľnosť)

* Vierohodnosť – napísaného textu, použitých detailov, + uveriteľnosť textu

+ či naozaj perfektne ovládate gramatiku a jazyk

109 = Prvá SCÉNA DIELA

V literatúre rozlišujeme scény dramatické (tie posúvajú dej dopredu),

a scény vysvetľujúce (informujú, rekapitulujú, zhrňujú dej…)

+ vo filme ešte aj scény atmosféro-tvorné.

Prvá scéna by mala byť dramatická (niečo sa mení/vyvíja), alebo atmosféro-tvorná (v thrilleroch a hororoch) ale nie vysvetľujúca (lebo je nudná)!

´Silová pozícia´= tá časť textu, ktorá má na čitateľa veľmi silný vplyv (posledná veta prvej scény, posledná veta kapitoly…)

´Prológ´= samostatná kapitola, ktorá sa venuje otvoreniu (napr. románu). Použijeme ho, ak potrebujeme objasniť nejaké dôl. informácie (z inej doby…)

112 = Prvé DEJSTVO VO FILME

Ak film nezaujme od samého začiatku, tak ho divák prepne. Divák je netrpezlivý, a musí ho to zaujať už od prvej scény (expozície).

Scenár celovečerného filmu = má zvyčajne 100-110 strán = 100-110 minút!!!

Prvé dejstvo by malo končiť na max. 17 strane (v 17.-ej minúte) a navnadiť.

6.kapitola = 2. dejstvo

Pre diváka/čitateľa je NAJdôležitejšie ich putovanie po ceste (k cieľu), a nie až tak cieľ ich cesty. TU vznikajú a gradujú konflikty, rozvíjajú sa charaktery a vzťahy… prichádza sa ku križovatkám (v románe), a dá sa aj vrátiť v priestore či čase…

TU hlavná postava putuje po pomyselnej ceste ku svojmu cieľu, a prežíva rôzne zážitky, – až kým nedosiahne ten NAJsilnejší zážitok = vyvrcholenie = ním sa začína tretie dejstvo (rozuzlenie).

116 = treba si ujasniť rozprávača, čí príbeh vlastne rozprávame, a ktoré scény použijeme, a ktoré nie (*pomôže urobiť si stručnú dejovú osnovu v bodoch).

119 = treba sa zamerať najmä na hlavnú dejovú linku s hl. postavou.

Mali by ste písať to, čo cítite, že chcete písať. Pri konečnom prepisovaní a úpravách textu potom naopak zapojíte viacej rozumu a chladnú logiku.

120 = TEXT tvorí: popis, úvahy, dialógy, scény a flashback (spomienka/pohľad späť/návrat do min.), ktorý spomaľuje tempo

121 = vyvrcholenie = klimax = ním končí 2.dejstvo a začína 3.dejstvo (rozuzlenie)

Klimax je teda veľká scéna, veľký tresk – a dosahuje sa kvalitnou prípravou, predohrou (všetky konflikty budú postupne gradovať). Čitateľ ho očakáva.

123 = ŠTRUKTÚRA ROMÁNU = pre zač. autora býva román veľkým sústom.

1.priama chronologická š. = NAJjednoduchšia, aj s jednoduchými flashbackmi

2.pravidelné striedanie autorskej perspektívy (striedanie rozprávačov)

3.chronologická š. s mnohými autorskými perspektívami

4.štruktúra paralelných scén = pravidelné striedanie dvoch súbežných dejov

125-137 = ukážky a rozbory poviedok

138 = 2.dejstvo vo filme = film sa vyjadruje obrazom, a tak je pre scenáristu náročné, vybrať ten NAJ obraz, ktorý by bol výrazný a presný (ako 1 veta)

Nutné scény = nudné scény ako napr. „Hovoriace hlavy“ (dialógy), treba čo najviac zamaskovať nejakou zaujímavou akciou

Každá postava je individualita – predstavte ju radšej v akcii než v dialógu.

7.kapitola = POSTAVY

139 = Homo fictus – fiktívna postava – je iná ako skutočná Homo sapiens.

V diele je vo všetkom extrémnejšia, než býva bežný človek. To preto, lebo nepíšeme dokument, ale dramatické dielo.

140 = ako správne vybudovať postavy = napr. Dr. House – arogantný, geniálny doktor – má viac dimenzií – ale je zaujímavý.

Treba byť dobrým psychológom, aby sme vybudovali viacrozmernú postavu.

Je zlé, ak postava mlčí a nevyjadruje žiadne svoje emócie, ani konflikty.

142 = fiktívne BIOGRAFIE – profesor v USA sa jej pýtal: „Čo má tvoj hlavný hrdina v tejto chvíli vo vrecku?“ = autor svoje postavy musí poznať dokonale!!!

Fiktívny životopis románovej postavy môže mať i niekoľko strán. -čo ne/má rád

143 – cvičenie: 1.rozprávajte sa s vašou postavou ako jej psychoterapeut

2.rozprávajte sa s ňou ako jej autor/stvoriteľ 😛 Nech povie, čo sa jej nepáči. 😀

144 = Motivácia a vývoj postavy = idú ruka v ruke s jej charakterom

(Santiago je vytrvalý rybár, a Dr. Galén v ´Bílej nemoci´ od K. Čapka, sa radšej nechá udupať, ako by mal liek vydať tým, ktorí chcú bojovať, a nechcú mier).

Čitateľ/divák musí chápať, prečo sa postava vyvíja a mení (čo je príčinou).

145 = STEREOTYPné postavy = je to určité zaužívané klišé (napr. prostitútka s dobrým srdcom), ktoré sa pomerne často opakuje.

Netreba si to však mýliť s TYPom POSTAVY = typizovaná literárna postava (napr. typ ako Dr. House), ktorá má určité zreteľné znaky a zákl. charakteristiku. Vyberá sa určitý „typ herca“, aby sedel k postave, ktorá je v scenári.

148 = ARCHETYPY = archetypálne postavy a situácie = určitý zjednodušený vzorec reality, ktorý sa nemení (vo svojej podstate) ale max. len v stvárnení.

149 = kapacita postavy = my, Homo sapiens, nežijeme vždy na plný ´výkon´.

Homo fictus však všetko, čo robia, musia robiť na maximum svojej kapacity.

(McMurphy v „Prelete nad kukučím hniezdom“ stále zostáva rebelom a nepoddáva sa režimu v psychiatrickej liečebni)

Porušuje sa to len výnimočne – napr. tým, že postava zošalie, a tak koná inak.

8.kapitola = DIALÓGY

151 = dialóg, rovnako ako príbeh, je len perfektnou ilúziou reality. Je nositeľom dejového napätia, a tak musí byť hutný a zaujímavý/akčný.

Literárny dialóg je vždy bohatší a rozsiahlejší ako dialóg filmový.

Ani nudná postava nemôže byť v lit. dialógu nudná, ale p/opíšeme to inak.

Musíme vytvoriť dojem autentického a realistického dialógu, a tak použijeme len 1-2 odborné slová (fraktúra), málo z nárečia, dialektu, slangu, cudz. jazyka.

155 = v literatúre existuje REČ: priama, nepriama, polopriama, vnút. monológ.

157 = súčasným trendom je vraj uprednostňovanie ´čistého textu´, bez „povedal/a“ na konci vety… alebo bez neustáleho vymýšľania nových výrazov.

Filmový DIALÓG – vyjadrujeme sa ním len vtedy, keď sa už nedá v. obrazom.

  • Vyjadrujeme ním vzťahy medzi postavami
  • Posúva dej dopredu
  • Charakterizuje postavy

Najlepšími radcami sú herci, ktorí vedia, či je to vôbec možné zahrať. Dialóg by mal byť nositeľom konfliktu/napätia. Každá postava hovorí inak, a každú hovoriacu postavu treba aj pomenovať.

Rozlišujeme 2 formy scenárov: európsku a zámorskú (americkú).

9.kapitola = Pohrajte sa s koncom = 3. dejstvo

161 = KLIMAXom (katastrofa, emoc. vyvrcholenie) – začína posledné 3.dejstvo

Klimax vždy prináša nejakú zmenu, zlo sa tu púšťa do posledného boja…

Ak bolo dramatické 2.dejstvo, o to viac musí byť dramatický klimax (3.dejstvo).

Klimax musí vzbudiť silné emócie, uspokojiť čitateľa a dať mu to, čo autor sľúbil. Dobrý záver je závislý na hl. postave a na jej charaktere.

163 = ROZUZLENIE = u poviedky môže aj chýbať, a všetko končí klimaxom.

Dobré rozuzlenie by malo byť uzatvorené, stručné a dramatické. Nie je treba únavné dialógy ani dlhé popisy.

Na konci treba dať nejaký koniec (dobrý/zlý) a nenechať to bez konca. Otvorený koniec nemajú ľudia radi! Treba im dať uspokojenie, satisfakciu.

164 = 3.dejstvo krátkej poviedky = čím je poviedka kratšia, tým je kratší a dôležitejší aj jej záver.

Americká prax rozlišuje: „Poviedky s dejom“ a Poviedky bez silného deja (s myšlienkami/symbolmi/atmosférou).

Kvalitný koniec robí poviedku nezabudnuteľnou, a po tom každý autor túži.

166 = Knihy na pokračovanie = existujú 3 druhy:

1.Jedna a tá istá postava prežíva vždy nové zápletky a nemení sa (Denník BJ)

2.Rôzne hlavné postavy prežívajú niečo v 1 prostredí (Isaac Asimov: Nadácia)

3.Tá istá postava prežíva rôzne okolnosti a zápletky, a aj sama sa mení (VĚK)

167 = 3.dejstvo u TV seriálov = vždy si treba nechať otvorené dvierka (konce) pre výrobu ďalších seriálov.

Z ekonomických dôvodov chcú televízie vyrábať hlavne „nekonečné“ seriály. ako napr. „Ulica“, a vtedy sú autori v nevýhode, lebo nepracujú s uzavretým k.

168 = 3.dejstvo vo filme = Oni, Češi, vraj majú radi tragické konce, kým Američania majú „šťastné konce“. Otvorené konce radšej NIE!

Naším cieľom by malo byť, aby divák náš film odporučil, a aby nebol označený za ´prepadák´.

169-176 = Zaujímavé ukážky na čítanie

10.kapitola = Záverečné práce na rukopise

177 = že zatiaľ sme vytvorili len 1.verziu diela, a budeme ju prepisovať. Vraj neexistujú geniálni autori, ktorí píšu bez škrtania a prepisovania.

Autorka vraj stála pri zrode nekonečného TV seriálu „Ulice“, a vraj každý diel mal veľa ďalších možných verzií (scenárov).

Scenáre, novely i romány totiž zrejú ako víno…

Keď bola v USA, zistila, že dokonca aj Titanik mal rôzne verzie konca.

178 = po 1.verzii odporúča odložiť rukopis na 1-2 týždne, a potom si ho prečítať ako čitateľ + do notesu si zapisovať všetky poznámky o úpravách.

Rukopis aj notes vraj treba opäť odložiť na 1 týždeň, a potom si ho prečítať ako editor. ((Zakaždým to vraj treba robiť v novej verzii súboru, aby sa k nim potom dalo vrátiť.))

Po úpravách vraj opäť treba nechať rukopis na 1-2 týždne odležať, a potom sa pustiť do kontroly gramatiky, štylistiky a syntaxu (stavba viet) ako korektor.

179 = Autori sa domnievajú, že vydavateľ je niečo ako zlatokop, a bude hľadať v rukopisoch druhého Michala Viewegha. Nebude.

V USA vraj okamžite odpadne 25% rukopisov, ak nemajú dobrú formálnu stránku. Čistka pokračuje ďalej, až zostane len 10-15% rukopisov, ktoré sa naozaj prečítajú, – a už to je vraj pre začínajúceho amer. autora veľký úspech.

180 = čas každého človeka je veľmi cenná komodita, a nie je možné ním plytvať. Ak teda rukopis nezaujme ani obsahom, už od 1.strany, tak neuspeje.

Po tomto prvom kolečku úprav, treba vraj rukopis odložiť na 3 mesiace, a celé kolo (troch úprav) si zopakovať znovu.

CELKOVO by sme vraj svoj rukopis mali prečítať po sebe 6x, a trvalo by nám to 4-5 mesiacov, čo vraj nie je dlhá doba. (??!!)

Rozhodne sa vraj netreba hanbiť, ak záverečné práce na rukopise trvajú dlho, niekedy aj omnoho dlhšie, ako trvalo samotné napísanie prvej verzie.

181 = 33 rád pre pohodové písanie = SUPER kapitola

Povedala by som, že každá z rád, je aj po 12 rokoch stále aktuálna a nápomocná, a stojí za to si ich prečítať. Mňa však najviac zaujali práve tieto:

  • Nájsť si podobne zameraných ľudí, blogovú platformu na písanie, kurzy kreatívneho písania, kurzy na prácu s PC, kurzy gramatiky…
  • Všetko si zaznamenávať = mať notes a pero v k. taške, aj na noč. stolíku.
  • Porozumieť sám sebe a svojimi náladám (kedy sa nám píše najlepšie) a nájsť si svoj vlastný štýl. (musí nás to baviť!)
  • Vymedziť si na písanie pravidelný čas (aby vás nikto nerušil) a napísať každý deň 5-15 strán.
  • Vytvoriť si čo najväčšiu pohodu = *svoj vlastný rituál (hudbu, sviečky, špeciálne tričko, spisovateľské ponožky, čaj…)
  • Dať si max. 1 pohár vína na zdravie, ale inak nič viac, žiadne drogy!!! 😀

185 = Cvičenia na povzbudenie fantázie (= rôzne hranie sa so slovíčkami)

188 = Ponúkanie a predaj diela = SUPER kapitola

Hlavnou motiváciou väčšiny autorov nie sú peniaze, ale vidieť vlastné dielo na pultoch kníhkupectiev alebo na plátne v kine, či na obrazovke televízie.

Písaním kníh sa v ČR uživí približne 5-6 autorov.

Prvotiny sa vydávajú v počte 1000-1500, max. 2000 kusov

Nad 3000 kusov = je už úspešný titul

Nad 5000 kusov = už bestseller

Autor väčšinou dostane dohodnutý „paušál“ za rukopis, a k tomu často ešte nejakú províziu z predaja každej knihy: začiatočník 4-5%, (v roku 2020 je to už 6-8%), známy okolo 12% z *MOC bez DPH.  //*p. Dočekalová tým myslí „Predajná cena vydavateľa“//

189 = Ako ponúkať rukopis knihy

V USA o tom existujú presné postupy, a autori sa o tom učia, lebo nie je u nich dovolené posielať rukopisy do vydavateľstva bez predchádzajúcej dohody.

Keď si zvolíme vhodné vydavateľstvo, napíšeme si krátku charakteristiku svojho diela – „anotáciu“ + sprievodný dopis (s ďalšími info a otázkami, či im to môžeme poslať a ako dlho máme čakať na ich odpoveď).

Potom svoje dielo upravíme do ´nimi´ želaného formátu, pošleme, a ak sa nám dlho neozývajú, skúsime im zavolať alebo sa spýtať osobne…

191 = Ako ponúkať filmový alebo televízny scenár

Vraj v ČR na to (zatiaľ, v tom roku 2009) neexistuje žiaden sofistikovaný systém. Autori oslovujú českých režisérov, a tí im dávajú kontakty na iných režisérov…

Že časom sa snáď budú scenáre ponúkať PRODUCENTskej firme, a tá už sama bude oslovovať režisérov.

Vraj scenáristika je pomerne veľká drina, a treba jej obetovať veľa času.

193 = Kľúč ku cvičeniam

ZHRNUTIE:

Kniha Tvůrčí psaní pro každého 2 (z roku 2009) je nápomocnou a prehľadnou učebnicou tvorivého písania. Celkovo je napísaná veľmi dobre a človeku, ktorý chce začať písať, dokáže ozrejmiť mnohé veci. No niektoré veci sú tam už neaktuálne, a práve preto je dobré siahnuť po novšom vydaní z roku 2020. Všetky doplňujúce poznámky a obsah z novšieho vydania, som taktiež vypísala, a nájdete ich v mojom článku na https://www.anagramy.sk/marketa-docekalova-tvurci-psani-pro-kazdeho-2-z-roku-2020/

PRE KOHO:

Kniha Tvůrčí psaní pro každého 2 je vhodná pre všetkých, ktorí majú ambície písať, pre začínajúcich autorov, pre autorov, pre študentov literatúry, pre študentov žurnalistiky a pre študentov filmovej tvorby.

PLUSY:

+ zaujímavý a nápomocný obsah, ktorý inde nenájdete

+ podrobné vysvetlenie všetkých pojmov

+ skvelý štýl písania (lebo autorka je nielen lektorkou tvorivého písania, ale aj spisovateľkou beletrie)

+ skvelé rady, ktoré vám pomôžu pri písaní

+ pár cvičení, ktoré vám pomôžu sa rozpísať

MÍNUSY:

– kvôli podrobnému vysvetľovaniu a rozoberaniu pojmov je obsah miestami nezaujímavý

– čeština

– zopár pravopisných chýb

túto knihu z 2009 už asi nezoženiete, preto skúste aktualizovanú verziu, z roku 2020

HODNOTENIE:

4*/5 SUPER!

P.S.: U nás sa (ako som sa nedávno dozvedela), používa asi trošku iné rozdelenie rozprávačských štýlov. SUPER o tom napísala napr. Monika Zbínová vo svojom článku ttps://www.publico.sk/navody/najcastejsie-chyby-v-literarnych-textoch-ako-sa-im-vyhnut/

Poznáme tri základné typy rozprávača, a to autorskýpersonálny a priamy, s ktorými sú spojené dve základné formy rozprávania – tzv. er-forma (on-rozprávanie – písané v 3. osobe) a ich-forma (ja-rozprávanie – písané v 1. osobe).

 

https://www.trend.sk/blogy/8-tipov-ako-konecne-dokoncit-zacaty-rukopis